Honeycutt: „Keď som uvidel bielu vlajku, premohli ma emócie“
Pred rokom skončil Kaden Honeycutt v šampionáte NASCAR Craftsman Truck Series na treťom mieste, dve priečky za Coreym Heimom a jeho Toyotou #11 tímu Tricon Garage. A keď narazil na auto, ktoré nevedel poraziť, tak sa v 2026 do neho posadil. Honeycutt v piatok na Homestead-Miami Speedway získal titul v NASCAR Craftsman Truck Series.
Zvíťazil v záverečných pretekoch sezóny a v napínavom súboji prekonal Layna Riggsa z Front Row Motorsports. Tento majstrovský titul prichádza v jeho druhej full-time sezóne a je zavŕšením príbehu o vytrvalosti tohto kedysi málo známeho pretekára. „Je to úžasné. Neuveriteľne tvrdo som pracoval, aby som sa dostal až sem,“ povedal Honeycutt chvíľu po tom, čo vystúpil zo svojho auta na cieľovej rovinke v Homestead. „Ďakujem všetkým majiteľom tímov, ďakujem každému, kto mi umožnil jazdiť v ich pretekárskych autách – či už na hline, asfalte alebo na okruhoch, na tom nezáleží. Práve vďaka vám tu teraz sedím s celým týmto tímom za chrbtom ako šampión,“ dodal.
Honeycutt získal titul v Homestead pomerne hladko. Riggs doplatil na dve prasknuté pneumatiky a stratil niekoľko kôl. Aby sa dokázal vrátiť do boja o víťazstvo počas záverečných 100 kôl na tomto floridskom ovále, muselo by dôjsť k mimoriadnym okolnostiam. A tie neprišli, jazdec Tricon Garage sa v závere navyše predral dopredu a titul oslávil aj víťazstvom v pretekoch. Honeycutt priznal, že by bol radšej, keby s jazdcom tímu Front Row Motorsports zvádzal súboj až do konca. Keď však Riggsa postihli technické problémy, Honeycutt si mohol vydýchnuť.
„V podstate som sa len chcel uistiť, že preteky skutočne dokončím,“ uviedol Honeycutt na tlačovej konferencii po pretekoch. „Vedel som, že ešte nie je koniec. Mohlo sa stať čokoľvek. Mohol mi odísť motor, prevodovka, alebo mi mohla prasknúť pravá predná pneumatika, čo by znamenalo zničenie auta. Snažil som sa zostať mentálne sústredený. Keď som však uvidel bielu vlajku, emócie ma premohli. Vedel som, že je rozhodnuté. Bol to skrátka úžasný pocit,“ popísal čerstvý šampión.
Riggs bol počas prvých 18 pretekov tejto sezóny najdominantnejším jazdcom – šesťkrát zvíťazil, čím si zabezpečil pozíciu nasadenej jednotky pre The Chase. Honeycutt takisto dosiahol pôsobivé výsledky – dvakrát zvíťazil, čo boli jeho prvé triumfy v niektorej z národných sérii NASCAR. Rodák z Willow Park v Texase zaznamenal svoje prvé víťazstvo v máji na Watkins Glen International, a to len niekoľko hodín po tom, čo na tejto trati dosiahol svoje vôbec prvé víťazstvo v ARCA Menards Series.
Toto víťazstvo v štáte New York bolo zlomovým bodom, aspoň podľa šéfa tímu Scotta Zipadelliho. „Videl som, ako sa Kadenovi uľavilo, akoby mu z pliec spadol obrovský kameň,“ povedal Zipadelli, ktorý utrpel vážne zranenia pri nehode mimo pretekárskej sezóny a vynechal prvé tri preteky. „Myslím, že cítil potrebu podávať také výkony, aké sme predvádzali minulý rok, keď jazdil Corey. Po pretekoch na Watkins Glen išlo všetko akosi hladšie. Jednoducho sme sa sústredili na prácu a pokračovali v tvrdom úsilí. Kaden odviedol úžasnú prácu. Ako mladý muž i ako pretekár urobil veľký pokrok v mnohých smeroch a oblastiach.“
Hoci Honeycutt v troch zo štyroch nasledujúcich pretekov skončil v prvej päťke, májové obdobie preňho znamenalo dôležité prebudenie. „Musel som na sebe ďalej pracovať a prísť na to, čo treba zmeniť, aby som bol lepší,“ hovorí. „Čiastočne v tom bol tlak, ale išlo najmä o zdokonaľovanie pretekárskych zručností a lepšie chápanie toho, čo potrebujem od svojho auta. K zlepšeniu situácie určite prispelo aj to, že sme si lepšie sadli – či už na pretekárskom okruhu, alebo mimo neho.“ 23-ročný jazdec neskrýval ambíciu stať sa šampiónom. „Problém nebol v tom, že by autá neboli dostatočne rýchle. Išlo o to, že som si ja sám nerobil svoju prácu poriadne. To som nechcel dopustiť. Moja túžba víťaziť je snáď väčšia než u kohokoľvek iného,“ povedal.
Jeho druhý triumf bol mimoriadne presvedčivý – v auguste na Richmond Raceway viedol v 225 z celkových 250 kôl. Práve vtedy si uvedomil, že sa stal skutočným kandidátom na zisk titulu. „Na tratiach IRP a North Wilkesboro sme boli bez zjavného dôvodu úplne mimo,“ priznal Honeycutt. „Prišli sme na to, v čom bol problém. Použili sme nový typ pneumatiky na ľavej strane, s ktorým sme mali na krátkych okruhoch ťažkosti. Potom sme však zabrali – Scott, celý tím aj ja – a v Richmonde sme sa výrazne zlepšili. Naše auto na krátkych tratiach konečne začalo fungovať tak, ako malo.“
Preteky v Richmonde udali tón pre záverečnú časť sezóny. Tón, ktorý Honeycutt dokázal naplniť do bodky. Do vyraďovacej časti vstúpil ôsmym miestom, po ktorom nasledovali štyri umiestnenia v TOP5, vrátane víťazstiev na Kansas Speedway a Phoenix Raceway. V pretekoch na Talladega Superspeedway mal k dispozícii jeden z najrýchlejších truckov a hoci v záverečnej fáze viedol, v posledných okamihoch klesol na piatu priečku. Honeycutt sa však nevyhol ani komplikáciám. V Charlotte pri súboji o víťazstvo s Riggsom zavadil o bariéru, čo umožnilo súperovi využiť situáciu a znížiť stratu v boji o titul na 17 bodov. V Martinsville zas prišlo v závere ku kontaktu s Tristanom McKeeom, v dôsledku čoho sa Honeycutt prepadol z prvej päťky až na 14. miesto. Jeho náskok pred Riggsom sa tak pred pretekmi v Homestead zúžil na 20 bodov.
Riggs musel od samého začiatku doťahovať stratu. V úvodnom podujatí v Bristole sa tímu Front Row Motorsports #34 v záverečnej časti pretekov uvoľnilo koleso, čo znamenalo prepad na 32. miesto so stratou niekoľkých kôl. V Kansase sa zdalo, že prichádza šanca na reparát, no počas súboja o víťazstvo s Honeycuttom Riggs narazil do bariéry a klesol na konečné 19. miesto – ďalšia drahá chyba. Riggs síce vyhral nasledujúce preteky v Charlotte a znížil manko na 17 bodov, no Honeycutt po pretekoch v Talladege opäť zvýšil svoj náskok na 43 bodov. A hoci Riggs v Martinsville dominoval a stiahol rozdiel na 20 bodov, pred záverečným podujatím v Homestead ho stále čakala mimoriadne náročná úloha.
Honeycuttov pozoruhodný výkon, ktorým si zabezpečil titul, prichádza rok po veľkom sklamaní. Pritom sa vôbec nepredpokladalo, že by sa mohol dostať tak blízko. V roku 2025 mal v pláne absolvovať kompletnú sezónu za volantom Chevroletu #45 Niece Motorsports. V prvých 16 pretekoch jazdil za Niece a v polovici leta sa v priebežnom hodnotení prepracoval až na piate miesto. Tesne pred pretekmi na Watkins Glen International ho však Niece prepustil s odôvodnením, že Honeycutt už podpísal zmluvu s iným tímom a výrobcom na rok 2026.
Tím Young’s Motorsports mu ponúkol jednorazovú príležitosť vo Watkins Glen, vďaka čomu si udržal šancu na účasť vo vyraďovacej časti sezóny. Do play-off následne nastúpil v tíme Halmar-Friesen Racing, kde v kokpite Toyoty #52 nahradil Stewarta Friesena, ktorý utrpel vážne zranenia pri nehode počas pretekov na prašnom ovále v Kanade a jazdil zaňho až do konca sezóny. V ôsmich pretekoch, ktoré absolvoval, sa Honeycutt ani raz neumiestnil horšie než na 18. mieste. Záver sezóny ozdobil tromi umiestneniami v najlepšej desiatke za sebou, čím vážne ohrozil majstrovské ambície Coreyho Heima. Heim v minulom roku vyhral rekordných 12 pretekov a získal titul. A to všetko s tímom #11, ktorý viedol Scott Zipadelli. Práve s týmto tímom teraz Honeycutt dosiahol na majstrovský titul.
„Nastavil som si latku tak vysoko, že ak nie som dokonalý, musím poriadne zabrať a zistiť, čo treba na to, aby som vyhral,“ povedal Honeycutt. „Už len to, že môžem spolupracovať s takýmto tímom. Nikdy by mi nenapadlo, že budem môcť pretekať za Toyotu alebo tím Tricon, nehovoriac o ľuďoch, ako je Scott a celý tento tím. Bolo to úžasné obdobie. Úprimne povedané, môžem tu pokojne priznať, že na začiatku tejto sezóny som ešte nebol šampiónom. Prehry som si bral veľmi, veľmi k srdcu. Poskytoval som zlé rozhovory, mimo pretekárskej dráhy som nepôsobil najlepšie. Jednoducho som to nezvládal dobre.Začal som na sebe tvrdo pracovať a výrazne som zdokonalil svoje jazdecké umenie. Scott so mnou pracoval na simulátore, stretávali sme sa aj mimo dielne, rozprávali sme sa o živote a podobných veciach. Myslím si, že to všetko sa prenáša aj do prostredia tímu a samotného šoférovania. A verím, že v mojom prípade sa to naozaj prejavilo,“ dodal.
Predtým, než sa naplno zapojil do pretekania v NASCAR, absolvoval Honeycutt tri sezóny v Truck Series, kde však jazdil len príležitostne. V roku 2023 sa prvýkrát pripojil k tímu Niece – nielen ako jazdec, ale aj ako mechanik a konštruktér v dielni. Popritom príležitostne štartoval aj za tímy Young’s a Roper Racing. Honeycutt je bývalým šampiónom série CARS Pro Late Model Tour. Počas svojich začiatkov v regionálnych súťažiach tiež jazdil za tím RFK Racing v sérii eNASCAR Coca-Cola iRacing Series.
A v piatok večer všetky emócie spojené s touto cestou naplno prepukli. „Toto je pre všetkých pretekárov z prašných oválov doma v Texase, s ktorými som pretekal od svojich 12 až do 17 rokov. Tak dlho som pracoval s otcom v dielni, len aby sme vôbec mohli fungovať v tomto prostredí – jazdil som v piatky a soboty, či už v kategórii stock car, modified, alebo v čomkoľvek, do čoho som mohol sadnúť. Presťahoval som sa do Severnej Karolíny, aby som pracoval na týchto vozidlách. Jedinou príležitosťou, ktorú som mal, bolo pracovať práve na autách, ktoré som potom sám šoféroval,“ povedal. Ešte pred necelými piatimi rokmi bol Honeycutt takmer neznámy. Dnes je šampiónom NASCAR Craftsman Truck Series – a jeho možnosti sú neobmedzené.
fotografie: NASCARmedia.com
