Buschov víťazný úklon: Čo sa skrýva za touto ikonickou oslavou?
Minulý víkend ovládol preteky na kalifornskom Auto Club Speedway. Po tradičných ‘donutoch’, ešte v pozostatkoch dymu z nich vystúpil z auta, prišiel si pre šachovnicovú vlajku a predviedol svoj ikonický úklon. Predvádza ho po každom víťazstve, ale prečo? Ako poďakovanie fanúšikom alebo jemné naznačenie „možno nabudúce“ tým, ktorí sú naštvaní v momente, keď porazil ich obľúbeného jazdca? Čo sa skrýva za touto oslavou, na to sa pozrieme dnes.
Po pravde povedané, obe reakcie sú pre Buscha uspokojujúce, hoci 37-ročný pretekár pripustil, že niektoré úklony sú skutočne o niečo hlbšie a o niečo emotívnejšie. Tak tomu bolo aj minulý víkend v Kalifornii, kde Busch získal svoje prvé víťazstvo v Chevrolete #8 Richard Childress Racing, len vo svojom druhom bodovanom štarte po prestupe do tímu pred touto sezónou, po 15-ročnom pôsobení v Joe Gibbs Racing. Dokonca aj odozva na tribúne sa zdala o niečo hlasnejšie. „Myslím si, že je to jednoducho fenomenálne,“ povedal Busch o tomto momente a svojom prvom víťazstve (celkovo 61.) so svojím novým tímom. „Nie je nič obohacujúcejšie ako možnosť ísť na Victory Lane,“ dodal. S kombinovanými 225 víťazstvami naprieč troma národnými sériami NASCAR mal Busch veľa príležitostí oslavovať a využiť túto chvíľu, ale prekvapivo povedal, že si presne nepamätá, kedy sa „úklon“ stal jeho tradičnou oslavou.
„Už si presne nepamätám, ako to začalo, ale nejako som prišiel s tým nápadom, keď som robil bournout (‘donuty’) a jeden z najväčších aký som kedy zažil, na ktorý si spomínam, bol v skutočnosti na začiatku mojej kariéry v Charlotte po víťazstve v pretekoch série Xfinity,“ vysvetlil Busch. „Myslím, že som vyhral svoje tretie alebo štvrté preteky. Keď som potom skončil s ‘donutmi’, bolo toľko dymu, že keď som vystúpil z auta, nebolo vidieť tribúny. Takže som tam len stál a čakal, kým sa dym rozplynie, aby som mohol vidieť dav. Povedal som si: ‘Heeeeej, som tu.’“
„Objavoval som sa z toho dymu, ako keby som bol kúzelník. A keďže som z Vegas a som šoumen, hovoril som si, čo robia skvelí umelci zakaždým, keď majú skvelé vystúpenie pre divákov.“ Spravte ‘donuty’, vystúpte z dymu a urobte veľkú poklonu.
Vyskytli sa aj ďalšie príležitostné či typické oslavy po pretekoch. Od „Ickey Shuffle“ Darrella Waltripa po víťazstve v Daytone 500 až po Tonyho Stewarta, ktorý vyliezol na plot po víťazstve v Indianapolise. Zosnulý Alan Kulwicki po svojich víťazstvách jazdil víťazné kolo v protismere. Bolo to také ikonické a odlišné, že aj po tom, čo bývalý šampión pohárovej série NASCAR zahynul v roku 1993 pri havárii lietadla, jeho konkurenti často napodobňovali tento krok na jeho počesť.
Pokiaľ ide o čisto atletické oslavy, Carl Edwards nastavil vysoký štandard. Pretekár zo štátu Missouri po víťazstvách robil salto zo svojho auta. Počas kariéry v rokoch 2002-2016 vyhral 28-krát v NASCAR Cup Series, 38-krát v NASCAR Xfinity Series a ďalších šesťkrát v NASCAR Craftsman Truck Series. To bolo veľa akrobacie. Edwards povedal, že ho inšpiroval člen Siene slávy Major League Baseball Ozzie Smith zo St. Louis Cardinals a že si svoju formu oslavy najskôr precvičil na trampolíne, než to vyskúšal na trati. „Nevedel som nič o bejzbale, ale jeho backflip vynikal, keď som bol dieťa,“ povedal Edwards ESPN v roku 2011. Edwards najprv vykonával salto z auta na pretekársku dráhu, ale v priebehu rokov ho majitelia tímu dokázali presvedčiť, aby presunul „pristátie“ na trávnatú plochu. A Edwards pripustil, že ak by po víťazstve nespravil backflip fanúšikovia by boli naštvaní.
Busch povedal, že zažil podobnú situáciu. Vysvetlil však, že boli chvíle, keď sa úmyselne neuklonil kvôli tomu, ako sa preteky mohli skončiť. „Boli preteky, keď sa vyhrávalo a ja som na to zabudol,“ povedal Busch. „Neviem, ako to, že to zabudnete urobiť, ale jednoducho sa to stane, hlavou vám behá toľko vecí. A ak „ukradnem“ výhru, zvyčajne sa neukloním, pretože je to akoby som si to nezaslúžil. Ale hej, ak máte dobrý výkon, odvediete skvelú prácu, pokloňte sa davu,“ dodal.
A Busch s úsmevom zaspomínal aj na moment, kedy ku nemu televízni reportéri prišli tak rýchlo, že nedostal príležitosť pokloniť sa. „Bol jeden moment, televízny rozhovor na cieľovej čiare, ktorý robia aj teraz, ale prišli ku mne tak rýchlo, že som nemal šancu urobiť poklonu a potom som to zabudol urobiť, keď rozhovor skončil,“ povedal Busch a dodal s úškrnom. „Potom sa na sociálnych sieťach objavila veľká vec. Ľudia sa hnevali na reportéra, že až príliš rýchlo pristúpil ku mne a ja som sa nemohol pokloniť. Vtedy som bol, že ‘wow’.“
Hoci neexistuje žiadny oficiálny zoznam Buschových úklonov, so svojou zbierkou trofejí, najväčšou v histórii NASCAR, mal veľa praxe a príležitostí. Možno hlboká poklona je skutočne jediný vhodný spôsob, ako uzavrieť ďalšie víťazné preteky pre najúspešnejšieho jazdca tohto športu všetkých čias. „Snažíte sa zapamätať si a pokúšate sa to urobiť zakaždým a je to druh vášho charakteristického ťahu,“ povedal Busch a so širokým úškrnom dodal: „A nie je to ani zďaleka také ťažké ako salto vzad.“
fotografie: NASCARmedia.com zdroj: NASCAR
