75 rokov NASCAR: Prehľad sezón 1989-1993

NASCAR v tomto roku oslavuje 75. výročie svojho vzniku a aj my v nascar-live.eu sa budeme pozerať späť do histórie tohto krásneho športu. Jedným z projektov je krátky prehľad všetkých sezón NASCAR Cup Series. Dnes pokračujeme už deviatou časťou a prehľadom rokov 1989-1993.

1989 (41. sezóna)

Šampiónom NASCAR sa stal Rusty Wallace, ktorý získal svoj prvý titul a stal sa tretím šampiónom na Pontiacu a prvým, ktorý s ním odjazdil kompletnú sezónu. Do finálových pretekov v Atlante nastúpili traja jazdci so šancou na prvenstvo, Wallace mal výhodu 78-bodového náskoku. Potom, čo vo finále sezóny vyhlásil, že „bude bojovať tak tvrdo, ako sa len dá“ (údajne ako kritika po tom, čo Bill Elliott vyhral v roku 1988 šampionát tým, že išiel finálové preteky až príliš opatrne), mal Wallace náročný deň, trpel zle načasovanou zastávkou v boxoch a trápila ho aj prasknutá pneumatika. Po prepade až na 33. miesto sa mu podarilo prebojovať sa späť na 15. miesto a vyhrať šampionát o 12 bodov pred Daleom Earnhardtom.

Zánik Riverside znamenal príležitosť pre ďalšiu kalifornskú trať zaradiť sa do harmonogramu v podobe Sears Point Raceway v Sonome. V priebehu sezóny po rokoch s použitím karosárskeho štýlu Monte Carlo predstavil Chevrolet v máji na Talladege Luminu.

1990 (42. sezóna)

Svoj štvrtý titul v kariére získal Dale Earnhardt. Vďaka deviatim výhram v sezóne sa tak stal len druhým štvornásobným šampiónom NASCAR, tretíkrát pod vedením crew chiefa Kirka Shelmerdina. Titul vyhral nad Markom Martinom o 26 bodov. Začiatkom roka vyhral Mark Martin v Richmonde, ale neskôr bol diskvalifikovaný pre porušenie rozpernej dosky karburátora, čím stratil 46 bodov.

Potom, čo Dale Earnhardt dominoval počas väčšiny dňa a viedol aj pol kola do konca v Daytone 500, utrpel defekt pneumatiky pri vjazde do tretej zákruty, vďaka čomu získal vedenie a víťazstvo neočakávane Derrike Cope a tím Boba Whitcomba.

Dva veľké incidenty na pit road zahŕňajúce Stanleyho Smitha v Talladega v júli a tragickejšie aj posádku Billa Elliotta v Atlante v novembri viedli k tomu, že NASCAR vytvoril nové pravidlá pre rok 1991, ktoré zlepšili bezpečnosť v boxoch.

V apríli chyba pace car spôsobila, že nesprávny jazdec bol počas žltej fázy označený ako líder, čo viedlo k dlhému zdržaniu a nakoniec posunulo Bretta Bodina na čelo. Táto výhoda umožnila Bodinovi vyhrať to, čo sa ukázalo ako jeho jediné preteky pohárovej série a posledné víťazstvo pre Buick.

1991 (43. sezóna)

Piaty titul pre legendárneho Earnhardta, ktorý sa po triumfe v Martinsville stal deviatym jazdcom s 50. víťazstvami v Cup Series. Prvenstvo si vybojoval jednoducho absolvovaním jedného kola vo finálových pretekoch v Atlante Bol to štyrtý a posledný titul pri spolupráci s Kirkom Shelmerdinom.

Rok 1991 slúžil ako posledná sezóna s full-time účasťou Buicku. Značka zažila svoju prvú sezónu bez víťazstva od roku 1985 a mala iba troch full-time jazdcov. Darrell Waltrip opustil Hendrick Motorsports a založil si vlastný tím so sponzorom Western Auto, pričom počas roka zaznamenal úspech s dvoma víťazstvami. Roger Penske znovu vstúpil do NASCAR prvýkrát po 11 sezónach, pričom Rusty Wallace sa pripojil k tímu, aby začalo 15-ročné partnerstvo.

NASCAR zaviedol nové pravidlá pre jazdu v boxoch navrhnuté pre bezpečnosť po smrteľnej nehode vo finále sezóny 1990, do ktorej sa zapojila posádka Melling Racing. Pravidlá spočiatku spôsobovali veľký zmätok a menili sa, až kým sa v apríli nedohodli na zavedení rýchlostného limitu v boxoch v North Wilkesboro.

51-ročný Harry Gant ohromil komunitu NASCAR tým, že vyhral štyri po sebe idúce preteky pohárovej série, všetky v septembri, na tom istom aute. Gantova séria sa takmer predĺžila na päť v North Wilkesboro, ale slabnúce brzdy spôsobili, že stratil v závere vedenie na úkor Dalea Earnhardta.

1992 (44. sezóna)

Prvým šampiónom z Wisconsinu a 21. celkovo sa stal Alan Kulwicki, ktorý zažil svoju najlepšiu sezónu s dvoma výhrami, 11 TOP5, 17 TOP10, šiestimi pole positions a 1 236 kolami vo vedení. Vyhral majstrovský titul ako majiteľ-jazdec. V záverečných pretekoch sezóny bolo šesť jazdcov v matematickom boji o prvenstvo. Kulwicki vstúpil do pretekov ako druhý v bodovaní, počas posledných šiestich pretekov prekonal 278-bodové manko, aby získal prvenstvo. Kulwicki bol v porovnaní so zvyškom kandidátov na titul orovským outsiderom, len so 14 zamestnancami na plný úväzok (v porovnaní s viac ako 100 v iných tímoch) a rozpočtom na zlomku iného špičkového tímu.

Davey Allison aj Bill Elliott zostali na vrchole bodov počas celej sezóny, pričom si počas druhej polovice sezóny vymieňali bodový náskok. K obom sa pripojili Kulwicki, Harry Gant, Kyle Petty a Mark Martin ako oprávnení jazdci na titul v najtesnejšom bodovom súboji v histórii.

Po 35 sezónach Richard Petty odišiel do dôchodku na konci sezóny 1992. Petty’s Fan Appreciation Tour zahŕňala vyznamenania na každej trati, ktorú séria navštívila, a bola zvýraznená silnou jazdou v počiatočných fázach jeho posledných pretekov v júli v Daytone.

Prvýkrát od roku 1969 vyhral Ford majstrovský titul výrobcu v NASCAR, keď vyhral 16 pretekov vrátane prvých deviatich v sezóne. Už druhý rok po sebe značka GM opustila šport na konci sezóny a Oldsmobile sa stiahol.

1993 (45. sezóna)

Šiestimi výhrami si svoj šiesty titul v kariére vybojoval Dale Earnhardt, titul prišiel po ťažkej sezóne 1992, kde prvýkrát od roku 1982 skončil mimo TOP10 v bodovom hodnotení. Zároveň je to prvý jazdec, ktorý vyhral šampionát v aute z éry „Gen 4“. Earnhardt vyhral podujatia v Pocone a Talladege, prvé dva preteky po smrti Daveyho Allisona. Earnhardt zajazdil „polish victory lap“ s vlajkou #28 Daveyho Allisona na počesť jeho a Alan Kulwicki, ktorí obaja prišli o život v dôsledku leteckých incidentov počas sezóny, po oboch víťazstvách.

Jeff Gordon, budúci šampión pohárovej série, postúpil z Xfinity Series, aby sa stal tretím jazdcom Ricka Hendricka. Gordon vyhral kvalifikačné preteky v Daytone a umiestnil sa 11-krát v TOP10 na svojej ceste k 14. priečke v hodnotení a porazil ostatných absolventov Xfinity Series Bobbyho Labonteho a Kennyho Wallacea.

Pohárová séria prvýkrát od roku 1984 navštívila New Hampshire v júli, čím sa kalendár rozšíril na 30 pretekov. Návšteva NASCAR na Sonoma Raceway v máji znamenala prvé preteky, v ktorých NASCAR použil elektronické bodovanie počas pretekov.

fotografia: NASCARmedia.com