Buck Baker – jedna z prvých hviezd NASCAR
Bol jedným z tých, ktorí začali písať históriu NASCAR, a zároveň jedným z tých, vďaka ktorým bola táto séria taká populárna. Mnoho novinárov a bývalých hviezd ho označilo za jedného z najlepších a najtvrdších pretekárov v histórii NASCAR. Dvojnásobný šampión Buck Baker.
Celým menom Elzie Wylie Baker sa narodil v Richburgu v Južnej Karolíne 4. marca 1919. Jeho prvé preteky boli v Greenville a boli to malé miestne preteky. Po prepustení z amerického námorníctva bez vyhliadky na nájdenie dobrého zamestnania Baker efektívne pašoval alkohol a cibril zručnosti, ktoré na trati potrebuje. Pracoval tiež ako šofér mestského autobusu a zároveň pravidelne súťažil, keď vyhral stovky pretekov upravených sériových automobilov v Charlotte.
Na skutočný zážitok si musel Baker počkať až do roku 1949, keď sa prihlásil na svoje prvé preteky NASCAR v Charlotte. Hoci až do sezóny 1953 nejazdil v NASCAR full-time, rok predtým ovládol šampionát NASCAR Speedway Division. Bola to jediná sezóna, v ktorej sa vedenie snažilo pretekať vo vozoch pripomínajúcich monoposty IndyCar (Indianapolis-style open wheel). Baker sa rýchlo vypracoval na jednu z prvých hviezd športu a už v roku 1955 skončil v šampionáte Grand National na druhom mieste za Timom Flockom.
V ďalšej sezóne bol Tim Flock veľkou hviezdou tímu Carla Kiekhaefera a táto kombinácia sa zdala takmer neporaziteľná. Po tretej výhre v North Wilkesboro však prekvapivo ukončil spoluprácu a v jeho pozícii ho nahradil práve Baker. Spoločne so Speedy Thompsonom sa postarali o šnúru šestnásť výhier v rade pre Kiekhaeferov tím. Sám Buck sa radoval zo štrnástich výhier a získal svoj prvý titul v NASCAR. O rok neskôr sa Baker za volantom vysoko výkonného Chevroletu 150 „Black Widow“ svojho vlastného tímu stal prvým úspešným obhajcom titulu šampióna. Na majstrovský hetrik nedosiahol, keď v roku 1958 skončil opäť tesne druhý za Lee Pettym. Medzi rokmi 1953-1960 neskončil v konečnom poradí na horšej ako piatej priečke.
Baker vyhral niekoľko pretekov aj v Modified and Grand American Series, ale jeho legenda žije vďaka Grand National (dnešná Cup Series). Počas svojej slávnej kariéry v NASCAR si pripísal 682 štartov, čo ho momentálne radí na 25. miesto. Až do 45 podujatí štartoval z pole position, vybojoval 46 výhier a dosiahol tiež neuveriteľný počet 372 umiestnení v TOP10.
Svoje posledné preteky v Cup Series išiel 10. októbra 1976, keď sa predstavil na 500-míľovom podujatí na Charlotte Motor Speedway a v Chevrolete majiteľa H.C. Portera finišoval na 24. mieste. Definitívne naposledy si za volant sadol v roku 1991 na špeciálnom podujatí pre bývalých pretekárov Winston Legends v Charlotte ako 72-ročný. Po konci aktívnej kariéry otvoril Buck Baker Racing School na North Carolina Speedway v Rockinghame, kde začínal aj Jeff Gordon.
Buck Baker zomrel 14. apríla 2002 v Charlotte. Buckov syn Buddy bol tiež úspešným jazdcom NASCAR a predtým, ako sa stal televíznym komentátorom, vyhral 19 pretekov Winston Cupu, vrátane Daytona 500 v roku 1980. V NASCAR súťažil aj jeho ďalší syn Randy. V roku 1982 bol Baker uvedený do siene slávy National Motorsports Press Association, o osem rokov neskôr do Medzinárodnej siene slávy motoristického športu a nakoniec v roku 1998 v Americkej sieni slávy motoršportu. Do NASCAR Hall of Fame bol uvedený 8. februára 2013.
fotografie: NASCARmedia, vintagesprintcars.com
