KOMENTÁR: V koži Ty Gibbsa…

Náročných deväť dní. Náročných fyzicky, no predovšetkým psychicky. To, čo posledný týždeň zažil Ty Gibbs, by bolo veľa aj na Matuzalema, nieto na dvadsaťročného tínedžera. Začalo to incidentom v poslednom kole v Martinsville, pokračovalo „nenávisťou“ fanúšikov (a aj niektorých jazdcov či novinárov) a končiť malo bučaním pri predstavovaní jazdcov či oslave titulu vo Phoenixe. Malo, no osud si zahral krutú hru a Gibbsovi sa oslavy zmenili na smútok. Som o deväť a pol roka starší ako mladík z JGR, no v posledných dňoch by som rozhodne nechcel byť v jeho koži. V koži Ty Gibbsa…

V motoršporte sa pohybuje od narodenia, veď jeho starým otcom je legendárny Joe Gibbs. Keď vlani dostal šancu v jeho tíme debutovať v Xfinity Series, vrhol sa do vôd national series rovno po hlave. Už v tej chvíli mal na konte osem víťazstiev v ARCA Menards Series, no dokonale všetkých šokoval na okruhovej verzii na Daytona International Speedway. Vyhral a v prvej, neúplnej, sezóne pridal ešte ďalšie tri triumfy a niekoľko ukážkových jázd. Bojoval vyrovnane s ostrieľanými a skúsenejšími jazdcami a nebál sa ukázať mladícku dravosť, ktorá si získala viacero fanúšikov, no ale aj odporcov. Tí argumentovali tým, že v silnom aute tímu svojho dedka sa mu vyhráva ľahko. Nemôžeme nesúhlasiť, Joe Gibbs Racing je jedným z najlepších tímov NASCAR, ktorý si najkvalitnejšie technológie na prípravu auta môže dovoliť. Ale… Nie je to vždy len o aute, veď v Toyotách tohto tímu sa vystriedalo viacero jazdcov a ak si odmyslíme Buschwhackerov (najmä Kylea Buscha), rovnaké výsledky od 2017 dosahoval možno tak Christopher Bell, ktorý však na titul aj tak nedosiahol. To sa podarilo až vlani Danielovi Hemricovi, no jeho majstrovská výhra vo Phoenixe bola prvou a jedinou počas pôsobenia v JGR a vlastne NASCAR obecne. Takže hejteri, to že mu dedko postavil najlepšie auto a preto vyhráva síce vo vašich ušiach znie pekne, ale v rovnakom aute bolo len málo rovnako úspešných.

Ale o tom som nechcel, to len tak, keby ste nevedeli o koho sa jedná. Podstatou, na ktorú som sa chcel pozrieť sú najmä posledné dni. Ono to vlastne pomaly vrelo celú sezónu. Gibbs jazdil agresívne, dravo a bol schopný ísť na hranice možností, len aby zvíťazil. Už v aprílových pretekoch v Martinsville sa o ňom hovorilo, nie však ako o víťazovi. V samom závere pretekov dostal Gibbs od Mayera jemný „šťuchanec“ a dostal ho z ideálnej stopy a rýchlosti. Obaja bojovali o druhé miesto a prémiu v rámci Dash4Cash. Lenže po vzájomnom kontakte obaja mladíci stratili rýchlosť a to využil AJ Allmendinger, ktorý si prišiel pre bonus. Gibbs narazil do zadného nárazníka Mayerovho Chevroletu v chladiacom kole, aby dal najavo svoju nespokojnosť a opäť v boxoch. Keď zaparkovali na pit road, obaja jazdci rýchlo vystúpili zo svojich áut a Gibbs pristúpil k Mayerovi s nasadenou prilbou. Keď si Mayer zložil prilbu, Gibbs do neho strčil a odišiel, čo pretekára JR Motorsports vyprovokovalo, aby ho nasledoval a pokračoval vo vášnivej diskusii. O chvíľu neskôr sa Gibbs opäť po Mayerovi zahnal a zasadil niekoľko úderov do jeho tváre, čo spustilo veľkú melu.

„Mám rád Gibbsa, ale bol som sklamaný jeho správaním v posledných dvoch týždňoch. Nemôžete to spraviť a potom byť naštvaný, keď to isté spravia vám,“ povedal vtedy v podcaste NBC Steve Letarte. A skupina neprajníkov sa opäť rozrástla, predpovedalo sa, že sa z mladého jazdca stane bad boy. A keď sme sa na konci novembra v posledných pretekoch Round of 8 vrátili na „paperclip“ všetko to vyvrcholilo. Gibbs sa snažil pomôcť svojmu tímovému kolegovi a v nájazde do posledného kola pošťuchol do Brandona Jonesa, ktorého to roztočilo a rozplynul sa mu sen o výhre a postupe do Championship 4. Jazdec tímu #54 vyhral, no fanúšikovia na tribúnach bučali, pískali a rozhodne neboli spokojný s výsledkom pretekov. Asi takto sa cíti (skoro) každé preteky iný z mužov v tíme jeho starého otca Kyle Busch. A spustila sa vlna nenávisti, vlna, ktorá je na dvadsaťročného mladíka poriadnou náložou. Do Gibbsa sa pustili fanúšikovia, novinári, bývalí aj súčasní jazdci NASCAR. Čítať komentáre twitteri zrejme nebola v poslednom týždni jeho večerná činnosť pri pohári mlieka. V boji o titul sa využíva všetko a preto olej do ohňa prilial aj jeho priamy konkurent Noah Gragson. „Nemám ho rád. Vravím len to, čo ostatní nechcú povedať. Som unavený z toho jeho neustáleho ospravedlňovania sa,“ povedal počas Media Day.

Musím priznať, že som po Martinsville odchádzal z televízie s rovnakými pocitmi, aké mali aj fanúšikovia priamo na trati. Nevedel som pochopiť, prečo to spravil, keď už mal postup dávno vo vrecku a do finále mohli ísť dve autá JGR. A chvíľku sa ma držala mierna nenávisť, teda nenávisť je silné slovo, ale ruku na srdce, z kvarteta jazdcov v Championship 4 bol v tej chvíli posledný, komu by som doprial titul. Lenže ako komentátor musím byť nestranný, počas prenosu zahodiť emócie a minulosť. Navyše Ty Gibbs ma práve tou svojou mladíckou drzosťou zaujal už do prvých pretekov v XS. Na finálové preteky sezóny do Phoenixu prišiel ako najnenávidenejší. Počas predstavovania jazdcov sa pri jeho mene bučalo a pískalo, fanúšikovia mali jasný názor. Očakávania a predpoklady pred pretekmi som mal rôzne. Bude Ty dominovať? Pôjdu súperi a hlavne Jones po ňom ako pes po údenom a bude chcieť odplatu? Asi nie, veď sú stále tímoví kolegovia, ale keď toto bežalo v hlave mne, muselo asi aj Gibbsovi. Verím tomu, že Ty sa snažil odpojiť od okolitého sveta, aj keď to nebolo asi jednoduché, veď to bola jedna z najrozoberanejších vecí v majstrovskom týždni.

Veni, vidi, vici! Tak nakoniec dopadla majstrovská sobota pre mladíka, ktorý svoje 20. narodeniny oslávil len mesiac pred pretekmi na Phoenix Raceway. Gibbs viedol 125 z 200 kôl a v závere udržal za sebou najväčšieho favorita Noaha Gragsona. Jasný dôkaz jeho jazdeckých kvalít, pretekár v Toyote #54 sa stal prvým šampiónom NASCAR National Series narodeným po 1. januári 2000. Jeho jazda bola bezchybná, suverénna a čistá. No aj napriek tomu pri jeho oslavách, rozhovore či preberaní trofeje diváci bučali. Nie všetci, na tribúnach boli aj jeho fanúšikovia, no po poslednom týždni je ich menšina. Pocit to však príjemný určite nebol, nikto nechce svoj prvý (a vlastne asi žiadny) titul oslavovať s takouto kulisou a Gibbs bude mať čo robiť, aby náročných fanúšikov, získal opäť na svoju stranu. Svoje by vedeli rozprávať Kyle Busch či Bubba Walace. Vyzeralo to, že Gibbs oslávi titul a začne sa pripravovať na novú sezónu, aby tú nenávisť z tribún opäť otočil vo svoj prospech. Ale osud sa s nami častokrát zahráva a nemaznal sa ani s čerstvým šampiónom. Ty si užíval prítomný moment, spoločnosť mu robili dedko Joe či rodičia Coy a Heather. Máme na mladého jazdca bučať, pískať, nadávať mu a nenávidieť ho? Prečo? Lebo jazdí dravo a za každú cenu chce vyhrať? Veď práve takúto nastupujúcu generáciu jazdcov chceme, mladíkov odhodlaných ísť na dno svojich síl a často za hranice možností, len aby sa na konci radovali vo Victory Lane. Pre mladíka najkrajšie chvíle doterajšieho života a to už je šampiónom ARCA. Prečo mu ich ničiť? Pretože Martinsville? Poďme do histórie, koľko podobných momentov, čoskoro 75-ročná história NASCAR ponúkla. Incident medzi Gibbsom a Jonesom nebol prvý ani posledný, len bol možno načasovaný na najhorší možný čas. Ty Gibbs sa radoval, no rozhodne dlho neoslavoval. Vyhral titul v Xfinity Series a na druhý deň mal odjazdiť aj preteky v Cup Series, kam by sa mal pre budúcu sezónu presunúť (aj keď nič oficiálne povedané ešte nebolo).

No než v nedeľu popoludní nasadol do Toyoty tímu 23XI Racing, musel aj so starým otcom cestovať domov do Severnej Karolíny. Osud si totiž zahral tú najkrutejšiu hru. Pred štartom pretekov NCS sa niečo šepkalo garážou. Oznámili, že Ty do pretekov nenastúpi pre rodinné dôvody a hlasy, ktoré prichádzali nezneli najlepšie. Mám za to, že novinári a jazdci priamo na trati to vedeli, no s úcty ku rodine si to nechali pre seba. Ja aj kolega z nascar-live Tomáš Cvejn sme refrešovali twitter a snažili sa nájsť viac informácii. Bolo mi zle z toxicity, ktorá bola v komentároch. Niektorí ľudia by si zaslúžili budzogáňom po hlave! Potvrdenie prišlo krátko pred pretekmi, keď oficiálne vyhlásenie vydal Joe Gibbs Racing. Dôvod, prečo Ty odcestoval z Phoenixu domov bolo úmrtie! Úmrtie jeho otca, spolumajiteľa JGR Coya, ktorý opustil tento svet vo veku 49 rokov. Och bože, mal som zimomriavky, mal som čo robiť, aby som sa vedel plne sústrediť na futbalový zápas, ktorý som večer komentoval. Nešlo to pochopiť, nešlo to dostať z hlavy. Veď ten chlapík bol ešte včera priamo na trati a prežíval obrovskú radosť zo synovej výhry. Veď sa spolu fotili a nič nenasvedčovalo tomu, že sa nedeľa stane čiernou. Čiernou pre šampióna, Joe Gibbs Racing a NASCAR. Ľudia sa často pýtajú: „Čo by ste robili, keby ste mali posledný deň života?“ Posledný deň Coya Gibbsa bol plný radosti. Nič neposkytne útechu pri predčasnej strate blízkeho človeka, ale existuje útecha, že odišiel z tohto sveta šťastný!

A v nedeľu večer som si znovu povedal, že by som rozhodne nechcel byť v koži Ty Gibbsa.

fotografie: NASCARmedia.com