NASCAR Hall of Fame sa rozrástla o troch členov Class of 2026

Z robotníckej uniformy do modrého saka. Toto je fráza, ktorú zaviedol Kurt Busch, ale mohla by sa rovnako vzťahovať aj na troch najnovších členov Siene slávy NASCAR. Jazdci Busch, Harry Gant a zosnulý Ray Hendrick, ktorí sa všetci vynorili z relatívnej neznámosti a dosiahli vrchol svojej profesie, vstúpili do Siene slávy ako Class of 2026 počas piatkového večerného ceremoniálu uvedenia do Siene slávy v Charlotte Convention Center.

Busch a Gant boli zvolení hlasovacou komisiou Siene slávy NASCAR ako členovia „modernej éry“. Hendrick bol vybraný z piatich nominovaných na hlasovanie Pioneer Ballot. V piatok boli ocenení aj legendárny promotér H. A. „Humpy“ Wheeler cenou Landmark Award za mimoriadny prínos pre NASCAR a reportérka Deb Williams cenou Squier-Hall Award za mediálnu excelentnosť.

KURT BUSCH

„Z robotníka do modrého saka“ – sako, ktoré dostal každý uvedený do Siene slávy – tak Busch na preduvádzacej párty opísal svoju raketovú cestu od hobby pretekára, ktorý pracoval na autách svojho otca v rodnom Las Vegas, až po titul šamipóna v NASCAR Cup Series.

Po víťazstve v šampionáte Southwest Tour v roku 1999 postúpil Busch do NASCAR CRAFTSMAN Truck Series prostredníctvom konkurzu „Gong Show“ pre potenciálnych jazdcov, ktorý organizoval majiteľ tímu Jack Roush. V roku 2000, svojej jedinej kompletnej sezóne v truckoch, Busch vyhral štyrikrát, získal ocenenie Nováčik roka a skončil druhý v poradí série za tímovým kolegom Gregom Bifflom. V polovici sezóny ho Roush už vyčlenil na plnohodnotnú jazdu v Cup Series.

Busch sa počas prvej sezóny trápil a skončil na 27. mieste v poradí, ale o rok neskôr sa po víťazstvách v Bristole, Martinsville, Atlante a Homestead-Miami vyšplhal na konečné tretie miesto. O dva roky neskôr Busch vyhral prvý majstrovský titul v Cup Series v rámci 10-pretekového formátu Chase, a to aj napriek nezvyčajnej udalosti v rozhodujúcom finále sezóny v Homesteade, keď sa mu pri blížení k boxovej ceste uvoľnila pravá predná pneumatika z jeho Fordu #97. Busch sa vzchopil a skončil piaty, čím si zabezpečil titul o osem bodov pred členom Siene slávy NASCAR Jimmiem Johnsonom.

47-ročný Busch vyhral 34 podujatí Cup Series, pričom sa s Martinom Truexom Jr. delil o 26. miesto v historickom poradí. Jeho životopis zahŕňa víťazstvo v Daytona 500 v roku 2017 a cenné víťazstvo v NASCAR All-Star Race a Coca-Cola 600 na Charlotte Motor Speedway v roku 2010.

Počas slávnostného večera Busch prevzal prsteň Siene slávy od svojho brata Kylea . S 97 víťazstvami sa Kurt a Kyle môžu pochváliť najväčším počtom víťazstiev v Cup Series, než ktorákoľvek iná bratská dvojica v histórii NASCAR.

„Byť tu s členimi Siene slávy NASCAR, vedením NASCAR, hlasovacou komisiou, majiteľmi tímov, sponzormi, mojou rodinou a priateľmi a tisíckami fanúšikov, ktorí dnešný večer sledujú, je niečo, čo som si nikdy nedokázal predstaviť,“ povedal Kurt Busch. Busch vyjadril osobitnú vďaku za podporu svojim rodičom, Tomovi a Gaye, a tým, ktorí ho povzbudzovali počas jeho prvých pretekárskych dní.

„Bol som len robotník z Las Vegas so snom stať sa pretekárom,“ povedal Busch. „Ďakujem vám, mama a otec, za všetku podporu počas rokov. Za pracovnú morálku, ktorú ste mi vštepili, a za komunitu ľudí okolo mňa v Las Vegas. Vy ste boli vždy pri mne, aby ste mi pomohli, na trati aj mimo nej. Ľúbim vás.“

Busch získal svoje posledné víťazstvo v pohári na Kansas Speedway v roku 2022 v Toyote tímu 23XI Racing, čím sa stal jediným jazdcom, ktorý vyhral na najvyššej úrovni NASCAR v autách štyroch rôznych výrobcov – Ford, Chevrolet, Dodge a Toyota. Buschova všestrannosť ako jazdca sa naplno prejavila v roku 2014, keď skončil šiesty pri účasti v pretekoch Indianapolis 500 a potom v ten istý deň odletel do Charlotte, aby súťažil v Coca-Cola 600.

HARRY GANT

Rovnako ako Busch, aj Gant začal pretekať s hobby autami, v jeho prípade na starej prašnej dráhe Hickory Motor Speedway. Na rozdiel od Buscha, Gant začal v najvyššej divízii NASCAR neskoro, keď v roku 1973 absolvoval svoje prvé pohárové preteky pre majiteľa Junieho Donlaveyho, mal už 33 rokov. Až v roku 1979 sa Gant rozhodol predať svoju stavebnú firmu a venovať sa pretekom NASCAR na plný úväzok.

Gant drží dva „vekové“ rekordy v najvyššej divízii NASCAR. Je najstarším jazdcom, ktorý kedy vyhral pohárové preteky, čo dosiahol 16. augusta 1992 v Michigane vo veku 52 rokov a 219 dní. Tiež je najstarším jazdcom, ktorý vyhral svoje prvé pohárové preteky. Keď sa 25. apríla 1982 v Martinsville prvýkrát pozrel do Victory Lane mal 42 rokov a 105 dní.

Gant je však najznámejší sériou úspechov, ktorá mu vyniesla prezývku „Mr. September“. V septembri 1991, za volantom Skoal Bandit #33, s ktorým získal všetkých 18 víťazstiev v Cup Series, vyhral po sebe idúce preteky v Darlingtone, Richmonde, Doveri a Martinsville. Okrem úspechov v najvyššej divízii NASCAR vyhral Gant aj 21 podujatí v dnešnej NASCAR O’Reilly Auto Parts Series. Za svoje úspechy bol Gant v roku 2023 vyhlásený za jedného zo 75 najväčších jazdcov NASCAR.

„Ďakujem NASCAR a rodine Franceových za to, že nám dali takúto Sieň slávy a miesto, kde sa môžeme uživiť,“ povedal Gant po prevzatí prsteňa Siene slávy od Kylea Pettyho. „A ďakujem fanúšikom. Dlžím im to. Od mnohých fanúšikov počujem, že za mňa hlasovali do Siene slávy. Myslel som si, že sa tam nakoniec dostanem, ale som hrdý na všetkých, ktorí za mňa hlasovali.“

RAY HENDRICK

Ray Hendrick bol jazdec, ktorý súťažil „kedykoľvek a všade“ – teda všade, kde sa bojovalo o prize money. Počas takmer 40-ročnej kariéry Hendrick vyhral 44,4 percenta svojich štartov a skončil v TOP5 v štyroch z každých piatich pretekov, ktorých sa zúčastnil. Na konci svojej kariéry koncom 80. rokov mal Hendrick na konte viac ako 700 víťazstiev v divíziách modified a late model sportsman, čím si vyslúžil prezývku „Mr. Modified“.

Víťaz 20 pretekov v Martinsville – vrátane víťazstva v pretekoch modified a late model sportsman v ten istý deň – rodák z Richmondu vo Virgínii, vyhlásený za jedného zo 75 najväčších jazdcov NASCAR, podľahol rakovine v roku 1990 vo veku 61 rokov. Hoci Ray Hendrick a ďalší člen Siene slávy NASCAR, úspšný majiteľ Rick Hendrick nie sú pokrvne príbuzní, Rick Hendrick sa inšpiroval ako tínedžer v 60. rokoch 20. storočia, keď sledoval, ako modified auto Raya Hendricka „Flying 11“ dominuje pretekom vo Virgínii.

„V mene rodiny Hendrickovcov sme hrdí na to, že sme tu dnes večer, aby sme si uctili nášho otca, Raya Hendricka,“ povedal jeho syn Ronnie Hendrick, po tom, čo prevzal prsteň Siene slávy od vnukov uvedeného člena, Chucka Hendricka a Raya Hendricka III. „Chceli by sme sa poďakovať NASCAR, Sieni slávy NASCAR a všetkým, ktorí dnes večer hlasovali za jeho uvedenie do Siene slávy. Chceme sa tiež poďakovať všetkým fanúšikom za ich podporu. Nie som si istý, či si Ray uvedomoval, koľko fanúšikov mal počas všetkých tých rokov. Keby tu dnes večer bol náš otec, bol by veľmi poctený a vďačný, že získal uznanie medzi toľkými ďalšími skvelými jazdcami,“ dodal.

H. A. WHEELER – NASCAR Landmark Award

Howard Augustine „Humpy“ Wheeler, ktorý zomrel minulý rok vo veku 86 rokov, bol prvým veľkým impresáriom NASCAR, reputáciu, ktorú si vybudoval počas svojho 33-ročného pôsobenia ako prezident a generálny riaditeľ Charlotte Motor Speedway. Wheelerove odvážne, inovatívne a často bizarné kúsky zvýraznili preteky, ktoré propagoval, najmä Coca-Cola 600 počas víkendu Dňa obetí vojen, ktoré často zahŕňali manévre ozbrojených síl plné výbuchov v infielde v Charlotte.

Wheelerov nápad bol priviesť Janet Guthrieovú, aby pretekala v Coca-Cole 600 v roku 1976 po tom, čo sa nekvalifikovala na Indianapolis 500, a jeho víziou bolo rozžiariť 1,5 míľovú trať. Wheelerove dcéry Patti Wheelerová a Tracy Hardyová prevzali ocenenie počas piatkového večerného ceremoniálu.

DEB WILLIAMS – Squier-Hall Award

Deb Williams, priekopníčka v oblasti, v ktorej dominovali muži, je 14. víťazkou ceny Squier-Hall Award, pomenovanej po komentátoroch Kenovi Squierovi a Barneym Hallovi. Williams začala svoju kariéru v spoločnosti United Press International (UPI) ako jedna z prvých ženských reportérok NASCAR a strávila 18 rokov v časopise Winston Cup Scene – z toho 10 rokov ako redaktorka tohto popredného pretekárskeho časopisu.

Williams s odvolaním sa na príspevky Squiera a Halla povedala: „Pre mňa je toto ocenenie ako Mt. Everest v oblasti motoristického športu. Získanie tohto ocenenia dnes večer znamená, že som vo svojej profesii dosiahla vrchol Mount Everestu.“

fotografie: NASCARmedia.com