Jeden z najdôležitejších pretekov v histórii NASCAR

Dnes sa EchoPark Speedway (kedysi Atlanta Motor Speedway) považuje za superspeedway vďaka úpravám trate z roku 2022, ale kedysi to bol tradičný ovál. Okruh je už dlhšie druhým pretekom sezóny NASCAR Cup Series, no boli časy, keď Atlanta hostila dve podujatia ročne a dokonca slúžila ako finále sezóny.

Plagát z preteku

Práve v tejto ére, konkrétne v roku 1992, sa tu odohral jeden z najdôležitejších pretekov v histórii NASCAR, Hooters 500. Bol to posledný pretek „kráľa“ Richarda Pettyho, debut budúceho štvornásobného šampióna Jeffa Gordona a zároveň jeden z najnepravdepodobnejších súbojov o titul.

Kontext preteku

Pretek mal obrovský historický význam. Richard Petty ním ukončil svoju legendárnu kariéru počas „Richard Petty’s Fan Appreciation Tour“. Zároveň šlo o prvý štart relatívne neznámeho mladíka menom Jeff Gordon. Keďže Atlanta bola posledným podujatím sezóny, rozhodovalo sa tu aj o titule.

Hlavní kandidáti na šampionát pochádzali z úplne odlišných prostredí. Kyle Petty a Mark Martin potrebovali na titul zázrak, zatiaľ čo Harry Gant bol len bod pred Pettym. Boj o titul sa však reálne rozhodoval medzi troma jazdcami.

Na treťom mieste bol šampión z roku 1988 Bill Elliott, ktorý strácal na lídra 40 bodov. Druhý bol Alan Kulwicki, jazdiaci za vlastný tím a s rovnakým sponzorom ako samotné podujatie, Hooters. Na lídra strácal 30 bodov. Šampionát viedol Davey Allison, napriek tomu, že mnohí sa čudovali, že po ťažkých nehodách stále nastupuje do svojho Fordu Thunderbird.

Neuveriteľná sezóna Daveyho Allisona

Davey Allison, syn legendy NASCAR Bobby Allison, mal v roku 1992 sériu nehôd, ktoré by väčšinu jazdcov vyradili na dlhý čas.

Po víťazstve na Daytona 500 a silnom úvode sezóny havaroval v Bristole, kde si zlomil rebrá. O týždeň neskôr napriek zraneniam pretekal a dokonca vyhral v North Wilkesboro. V Martinsville utrpel pomliaždené pľúca a o týždeň opäť vyhral, tentoraz v Talladege.

Najhoršia havária prišla v Pocone, kde po kontakte vyletel do vzduchu a niekoľkokrát sa prevrátil. Preťaženie bolo tak silné, že mu praskli žily v očiach. Tragédia zasiahla rodinu ešte viac, keď jeho mladší brat Clifford Allison zahynul pri nehode v tréningu v Michigane. Mal iba 27 rokov. Napriek všetkému Allison pokračoval a do Atlanty prišiel ako líder šampionátu.

Kulwicki proti celému svetu

Alan Kulwicki mal šancu dosiahnuť niečo výnimočné, vyhrať titul s vlastným tímom. Ako majiteľ AK Racing získal medzi rokmi 1987 až 1991 len tri víťazstvá a tím zápasil s financiami.

Legendárny majiteľ tímu Junior Johnson ho opakovane lákal do svojho tímu, no Kulwicki odmietol, pretože chcel pokračovať na vlastnú päsť. To ale Johnsona naštvalo, a tak presvedčil frimu Maxwell House, s ktorou si Kulwicki dohadoval spoluprácu, aby radšej sponzorovali jeho auto. Po strate sponzora vstúpil do sezóny 1991 bez finančnej podpory a s tímom zloženým prevažne z dobrovoľníkov.

Zlom nastal paradoxne práve v Atlante, keď spoločnosť Hooters začala tím sponzorovať. Hooters v Atlante originálne sponzorovali iného jazdca, ale tomu sa nepodarilo do preteku kvalifikovať. Kulwicki sa následovne s Hooters dohodol, a z dočasného sponzora sa neskôr stal permanentný. Partnerstvo sa ukázalo ako kľúčové, Kulwicki vyhral v roku 1992 dva preteky a dostal sa do boja o titul.

Elliottov návrat

Bill Elliott, šampión z roku 1988, prežíval v roku 1992 zmiešanú sezónu. Po prestupe do tímu Juniora Johnsona a neúspešnej Daytone 500 vyhral štyri preteky po sebe a viedol šampionát, no slabý záver sezóny ho zrazil na tretie miesto pred finále v Atlante.

Dráma preteku

Samotný pretek priniesol chaos už v druhom kole, keď sa Rick Mast a Brett Bodine zrazili a roztočili pred celým poľom. Najhoršie z bojovníkov o titul dopadol Davey Allison, ktorého poškodil náraz od Huta Stricklina. Mal iba ohnutý bočný panel, a našťastie sa nedotýkal pneumatiky. 

Počas prvých zastávok v boxoch zasiahla smola aj Kulwickiho. Pokazila sa mu prevodovka a celý pretek musel absolvovať bez prvého prevodového stupňa. Aby neriskoval väčšie poškodenie prevodovky, a potenciálne aj motora, tak musel celý pretek absolvovať na štvorke. 

Do vedenia sa v tejto fáze preteku dostal Allison. Dráma pokračovala, keď havária v kole 95 takmer vyradila Richarda Pettyho. Jeho auto začalo horieť a v televíznom prenose bolo počuť ako kričí  „Doneste ten sku***** hasiaci stroj!”. Mechanici však dokázali auto opraviť a o po dlhšej dobe sa Petty sa vrátil na trať, aj keď s autom ktorému chýbala kapota.

Zaujímavý moment priniesol aj debut Jeffa Gordona, počas stopu mechanik nechal na jeho aute rolku pásky. Tá sa nakoniec dostala na trať, a kto iný by ju mohol prejsť ako Allison, čo ešte viac poškodilo jeho vozidlo.

Rozhodujúci moment prišiel v 254. kole, keď Allison narazil do havarovaného auta a jeho šance na titul definitívne skončili. Allison sa na trať vedel vrátiť, aj keď v podobnom stave ako Petty. Teraz potreboval aby aspoň kvapka jeho nešťastia zasiahla Elliotta a Kulwickiho. 

Rozhodnutie o titule

V kole 301 dostal Kulwicki pokyn prísť do boxov pre palivo v kole 306, čo bolo ale zmenené keď tím zistil, že sa im môžno podarí získať body za najviac kôl vo vedení. Nakoniec zašiel do boxov v kole 310. Po stope bol Kulwicki tretí, ale tím si nebol istý či mu dal dosť paliva. Aby Elliott získal bonusové body, musel viesť každe kolo od tohto bodu. Ale Elliottov tím urobil chybu, a Terry Labonte viedol jedno kolo, pretože Elliott išiel do boxov. Kuliwcki musel už len šetriť palivo a dúfať, že ho dvaja jazdci nepredbehnú. 

Elliott prešiel cieľom prvý, a získal piatu výhru sezóny, ale nestačilo to. Alan Kulwicki prišiel do cieľa druhý, a stal sa tak šampiónom vtedy ešte Winston Cup Series na rok 1992. Bol to prvý jazdec od Lee Pettyho, ktorý vyhral za vlastný tím, a prvý jazdec ktorý vyhral titul s vysokoškolským diplomom. 

Allison skončil až na 27. mieste so stratou 43 kôl.

Tragédiou je, že ani Kulwicki, ani Allison sa nedožili konca nasledujúcej sezóny. Kulwicki zahynul pri leteckej havárii 1. apríla 1993 a Allison 12. júla 1993. Obaja dodnes chýbajú celému svetu NASCAR.

Prečo je tento pretek legendárny

Hooters 500 z roku 1992 fanúšikovia dodnes považujú za jeden z najlepších pretekov v histórii. Bol to jediný pretek, kde sa na trati stretli Dale Earnhardt, Richard Petty a Jeff Gordon zároveň, kde jedna éra skončila a druhá začala.

Zároveň šlo o najtesnejší rozdiel medzi prvým a druhým miestom v šampionáte až do roku 2011, pričom v tom čase sa ešte používal celosezónny bodovací systém.

Fotky : NascarMedia.com, GettyImages, Jeff Sandt Photos,