História NASCAR na prašných tratiach

Prvýkrát od roku 1970 sa Cup Series predstaví na prašnom povrchu, počas víkendu na Bristol Motor Speedway. História NASCAR je však s „dirt“ povrchom úzko spätá a po viac ako 50 rokoch napíše novú kapitolu.
Samotný vznik najobľúbenejšieho amerického motoršportu je postavený na prašných tratiach. Prakticky všetci prví šampióni a najväčšie hviezdy napísali svoje životopisy do hliny. Učili sa umeniu pretekania prechádzaním zákrut obrovskou rýchlosťou a narážali na blatník každého, kto sa im postavil do cesty. Keď sa preteky skončili, boli neuveriteľne špinaví, rovnako ako väčšina fanúšikov na tribúnach. Špinavý, ale šťastný.
Medzi rokmi 1949 až 1970 sa v najvyššej sérii odjazdilo celkovo 489 pretekov na prašnom povrchu. Aj historicky prvé podujatie NASCAR 19. júna 1949 sa išlo na 0,75-míľovej trati Charlotte Speedway a víťazom sa stal Jim Roper. V premiérovej sezóne malo až sedem z ôsmych tratí svoj povrch pokrytý hlinou, jedinou výnimkou bola Daytona Beach and Road course. Séria sa dramaticky v počte pretekov rozšírila v roku 1951, keď sa uskutočnilo 41 podujatí – 36 na prašnom povrchu. Hrboľaté trate v priebehu rokov testovali jazdcov do extrému, najmä preto, že sa dĺžky pretekov natiahli z krátkych 25 kôl na 200-kolové maratóny.
Budovanie obrovských superspeedway a betónovanie povrchu takých nezabudnuteľných prašných oválov ako Martinsville a North Wilkesboro prišlo postupom času. Na „dirt“ tratiach sa pretekalo do roku 1970, v poslednej sezóne boli v kalendári až tri podujatia. Dve na Columbia Speedway a jedno v Raleigh. A práve v Severnej Karolíne na North Carolina State Fairgrounds sa 30. septembra 1970 išli doposiaľ posledné preteky NASCAR Cup Series na prašnom povrchu. Ich víťazom sa stal Richard Petty, ktorý viedol posledných 112 kôl a na druhého Neila Castlesa mal náskok dvoch kôl. Len 12 jazdcov tieto preteky dokončilo a NASCAR nechal prašnú stopu za sebou, pozerajúc sa do meniacej sa budúcnosti, ktorá bola úplne vydláždená pevným povrchom.
Pre Pettyho to bolo tridsiate víťazstvo na tomto povrchu, napriek tomu je „The King“ v historickej listine víťazov na prašných tratiach až na šiestom mieste. Najlepším bol jeho otec Lee so 42 výhrami, za ním bola dvojica Buck Baker a Herb Thomas s rovnou štyridsiatkou. O triumf sa v spomínaných 489 podujatiach podelilo celkovo 76 rôznych jazdcov. Richard Petty svoju značku v hline zanechal, keď v roku 1967 vyhral rekordných päť pretekov na prašnom povrchu za sebou.
TOP 10 JAZDCOV NA PRAŠNÝCH TRATIACH
JAZDEC | POČET VÝHIER |
---|---|
Lee Petty | 42 |
Buck Baker | 40 |
Herb Thomas | 40 |
Tim Flock | 36 |
Ned Jarrett | 33 |
Richard Petty | 30 |
Junior Johnson | 23 |
David Pearson | 23 |
Speedy Thompson | 17 |
Fonty Flock | 15 |
Najväčšou prašnou traťou bola 1,5-míle dlhá Memphis-Arkansas Speedway v LeHi, na ktorej sa vozy NASCAR premávali celkom päťkrát (1954-1957). Najrýchlejšie prašné preteky sa išli v marci 1965, keď na 150-míľovom podujatí na Orange Speedway v Hillsboro, mal víťazný Ned Jarrett priemernú rýchlosť 90,633 míľ za hodinu.
Posledný víťaz z prašných pretekov, ktorý štartoval v Cup Series bol v roku 1993 Hershel McGriff. Od roku 2002 sme na trati nevideli žiadneho pretekára, ktorý by v najvyššej sérii mal aspoň štart na takejto trati. Posledným bol v spomínanom roku počas Daytona 500 Dave Marcis.
NASCAR sa v rámci national series na prašný povrch vrátil v roku 2013, keď sa Truck Series predstavila na Eldora Speedway. Populárne „dirt derby“ sa jazdilo až do roku 2019. Vlani sa preteky neuskutočnili pre pandémiu COVID-19 a tento rok ich nahradí víkendové podujatie v Bristole.
fotografie: NASCARmedia