75 rokov NASCAR: Prehľad sezón 1964-1968

NASCAR v tomto roku oslavuje 75. výročie svojho vzniku a aj my v nascar-live.eu sa budeme pozerať späť do histórie tohto krásneho športu. Jedným z projektov je krátky prehľad všetkých sezón NASCAR Cup Series. Dnes pokračujeme už štvrtou časťou a prehľadom rokov 1964-1968.

1964 (16. sezóna)

Sezóna ponúkla augustový debut budúceho šampióna pohárovej série Bennyho Parsonsa jazdiaceho s továrenským Fordom na trati Asheville-Weaverville aj návrat obľúbeného veterána Cottona Owensa z dôchodku, ktorý vyhral pri svojom prvom štarte v Richmonde v septembri. Bývalí šampióni Lee Petty a Rex White si v priebehu sezóny pripísali posledné štarty v kariére.

Jubilejným desiatym šampiónom NASCAR sa stal Richarda Petty, ktorý vybojoval svoj prvý titul. Na majstrovskej ceste vyhral deväť pretekov – Savannah, Daytona, South Boston, Concord, Nashville Fairgrounds, Spartanburg, Nashville Fairgrounds-2, Huntington a Harris. Syn Leeho Pettyho sa stal prvým šampiónom z druhej generácie jazdcov, vyhral Daytona 500 a bol najpopulárnejším jazdcom.

Billy Wade sa stal prvým jazdcom premiérovej série, ktorý vyhral 4 po sebe idúce preteky počas 10-dňovej horúcej série v polovici júla. Wendell Scott sa stal prvým afroamerickým jazdcom, ktorý vyhral preteky premiérovej série po tom, čo opätovná bodová kontrola v Jacksonville zvrátila zjavné víťazstvo Bucka Bakera v decembri 1963 a dala víťazstvo Scottovi.

Chrysler Corporation debutovala so svojím novým výkonným motorom Hemi na začiatku sezóny, pričom so svojimi značkami Plymouth a Dodge na čele s Richardom Pettym a Davidom Pearsonom zaznamenala spolu 26 víťazstiev. Napriek tomu Ford vyhral 31 pretekov v priebehu sezóny, aby získal titul medzi výrobcami.

1965 (17. sezóna)

Tri víťazstvá Neda Jarretta počas sezóny boli pozoruhodné ich obrovskými náskokmi oproti súperom. Buck Baker skončil 14 kôl za Jarrettom na Southern 500, zatiaľ čo druhý jazdci v Spartanburgu a Shelby zaostávali o obrovských 22 kôl. Aj tieto dominantné triumfy viedli ku zisku druhého titulu šampióna v jeho poslednej full-time sezóne. Celkovo si pripísal 13 víťazstiev, ťahal sériu 19 pretekov s finišom v TOP10 a úspech vo finále sezóny v Moyocku bol jeho posledným pohárovým triumfom.

Nový balík pravidiel NASCAR pre rok 1965 zakázal používanie výkonného motora Hemi od Chrysleru a automobilka sa stiahla zo športu. Obhajca titulu Richard Petty a David Pearson opustili šport kvôli zákazu. Tlak a klesajúca návštevnosť vyústili do zrušenia zákazu od júla.

Štyri roky po doživotnom zákaze činnosti za účasť na vytváraní odborového zväzu vodičov sa Curtis Turner vrátil do súťaže NASCAR ako súčasť reakcie na škody spôsobené bojkotom Chrysleru. Turner sa spočiatku trápil, ale vrátil sa na Victory Lane v predposlednom kole sezóny v Rockinghame.

1966 (18. sezóna)

V bojkote podobnom Chrysleru v roku 1965, Ford v apríli vystúpil z NASCAR kvôli problémom, ktoré vedenia nastolilo v súvislosti s novým motorom OHC, ktorý Ford navrhol použiť. Bojkot potrval do augusta.

Šampiónom sa stal rodák zo Spartanburgu David Pearson, ktorý vybojoval svoj prvý titul a stal sa jedenástym šampiónom NASCAR v histórii. Na svoje konto si pripísal celkovo deväť výhier, vrátane štyroch pretekov v priebehu deviatich dní v apríli.

Problémom a kontroverzii sa v tejto sezóne nevyhli preteky v Atlante. Dva autá od favoritov Juniora Johnsona a Smokeyho Yunicka boli prihlásené na augustové preteky a nejako sa im podarilo prejsť kontrolou. Na druhej strane tri ďalšie autá pre hviezdy Davida Pearsona, Neda Jarretta a LeeRoya Yarbrougha neprešli kontrolou úprav vykonaných na ich autách.

Dve legendy tohto športu odišli do dôchodku na konci sezóny 1966. Po počiatočnom odchode do dôchodku na konci roku 1965 sa Junior Johnson vrátil na konci sezóny a po finále v Rockinghame to definitívne ukončil. Dvojnásobný šampión série Ned Jarrett oznámil ukončenie kariéry pred pretekmi v Rockinghame.

1967 (19. sezóna)

Dominantná sezóna Richarda Pettyho spôsobila vlnový efekt v druhej časti sezóny v tábore Fordu. Značka nechala Juniora Johnsona v októbri prepustiť Darela Dieringera v prospech LeeRoya Yarbrougha a Bobbyho Allisona priviedli na palubu ako novú tvár. Petty vyhral v roku 1967 rekordných 27-krát, z toho 10 v rade a mimo TOP10 finišoval v štyroch z 39 pretekov sezóny. So ziskom 19 pole positions mal priemerný štart 2,4. Aj vďaka tomu sa stal siedmym dvojnásobným šampiónom NASCAR.

Po sérii smolných štartov v úvode sezóny sezóny sa obhajca majstrovského titulu David Pearson a majiteľ Cotton Owens rozhodli po 13. pretekoch v North Wilkesboro rozdeliť. Po odchode Freda Lorenzena do dôchodku Pearson čoskoro absolvoval jazdu s Holman-Moody. Populárny 32-ročný Lorenzen oznámil svoj náhly a prekvapivý odchod do dôchodku v apríli s odvolaním sa na zdravotné problémy. Nakoniec sa vrátil a bol pomocou pre Allisona vo Forde.

 1968 (20. sezóna)

Šampiónom sa stal David Pearson, ktorý vyhral 16 pretekov (Bristol, Richmond, North Wilkesboro, Asheville-Weaverville, Darlington, Beltsville, Langley, Macon, Bristol, Nashville Fairgrounds, Columbia, Bowman Gray, Asheville-Weaverville-2, Langley-2, Hickory, Augusta) a jedno podujatie pred koncom sezóny si zabezpečil svoj druhý titul. Richard Petty sa pripojil k svojmu otcovi Leemu ako ďalší trojnásobný víťaz ceny Najpopulárnejší jazdca.

Po tom, čo Ford Motor Company videl dominujúci výkon Plymouthu Richarda Pettyho v roku 1967, odpovedala firma novonavrhnutými Fordom Torinos a Mercury Cyclones, pričom zaznamenala 27 víťazstiev v 49 pretekoch vrátane Daytona 500, Southern 500 a titulu s Davidom Pearsonom. Prekvapivým krokom Bobby Allison znechutene rezignoval na snahu o viac príležitostí v tíme Bondy Longa podporovanú Fordom po tom, čo sa jeho pretekársky rozvrh neustále skracoval a skracoval. V júni v Birminghame sa vrátil do svojho nezávislého tímu Chevrolet.

Úvodné preteky sezóny v Macone v štáte Georgia ovplyvnil bizarný incident, pri ktorom federálni a štátni predstavitelia objavili pod traťou „moonshine“. Hoci boli traťoví funkcionári neskôr obvinení z nezákonnej operácie, všetci boli uznaní nevinnými.

Prečítajte si aj: 75 rokov NASCAR: Prehľad sezón 1949-1953

75 rokov NASCAR: Prehľad sezón 1954-1958

75 rokov NASCAR: Prehľad sezón 1959-1963

fotografia: NASCARmedia.com